NATO nie je zárukou ochrany
Len prospechárske spojenectvo na účely získania moci, hovorí o koalícii bývalý poslanec SNS. Generálmajor vo výslužbe zároveň varuje: NATO nie je zárukou ochrany.
16.1.2017 Otázky položil pán redaktor Tomáš Pilz.
Zverejnené na:
ROZHOVOR Severoatlantická aliancia nás potrebuje viac, než my potrebujeme členstvo v nej. Tvrdí bývalý poslanec za SNS a kandidát na europoslanca, generálmajor vo výslužbe Emil Vestenický. Pre Parlamentné listy prezradil, prečo odišiel zo strany a aj to, čo si myslí o súčasnej vládnej koalícii, pričom si nedával servítky pred ústa. Reč bola aj o NATO, migrantoch, Rusku a Trumpovi.
Foto: TASR: Emil Vestenický, generál major vo výslužbe, bývalý poslanec SNS
Boli ste poslancom národnej rady za SNS. Čo si myslíte o súčasnom vedení strany a politike, ktorú národniari razia?
Bol som poslancom NR SR za túto stranu v rokoch 2006 – 2010. Keďže som mal odlišné názory na praktickú politiku, v ďalšom volebnom období som kandidovať odmietol. Súčasné vedenie strany svojím spôsobom plánovania a smerovania strany nenaplnilo moje predstavy o pronárodnej strane, a tak som zo strany napokon aj odišiel. Aj keď je dnešná rétorika predstaviteľov či hovorcov SNS pri zbežnom pohľade občas oceňovaná, praktická cesta, ktorou stranu vedie nový predseda, dokazuje, že neprincipiálne podľahli všeobecnému globalizačnému trendu na spôsob likvidácie nielen národných štátov, ale aj národov a ich kultúry vôbec. Vedenie strany pohlcuje významnú časť pronárodného náboja voličskej základne len na to, aby ho tlmilo a rozptýlilo do politických postojov úplne iného, v podstate opačného zamerania.
Čo hovoríte na kauzy okolo ministra vnútra Roberta Kaliňáka? Myslíte si, že by na základe týchto a ďalších medializovaných káuz mohlo dôjsť ešte tento rok k rozpadu vládnej koalície na Slovensku?
Vyvolávanie káuz okolo ministrov a predstaviteľov vládnucich strán sa stalo hlavnou formou komunikácie medzi našimi politickými stranami a zištného nátlaku masmédií v boji o vplyv ich mecenášov. Žiaľ, takéto postupy vo všeobecnosti spochybňujú nielen osobu ministra a dôveryhodnosť politickej strany, ktorej je nominantom, ale devalvujú tiež autoritu štátu a demoralizujú spoločnosť. Najhorší na ich priebehu býva fakt, že sa vedú dostratena. Väčšinou sa napadnutému pochybenie nedokáže, ale ani útočník nebýva postihnutý za krivé obvinenia. Takže prostredie domácej politiky sa pred verejnosťou ukazuje ako jedna permanentná teatrálna škriepka. Ani sa nedivím, keď sa občas objavujú hlasy, že politici, obrazne vyjadrené, na scéne síce hádžu po sebe sekery, ale za oponou sa naši podarení škriepnici objímajú.
Pravdepodobnosť rozpadu vládnej koalície je priamoúmerná pevnosti základov, na ktorých táto koalícia stojí. Veď si len vezmite cieľové hodnoty politických strán zúčastnených v tejto koalícii. Ich principiálne ciele, ak nejaké naozaj majú, sami osebe dokazujú, že tu ide len o prospechárske spojenectvo na účely získania moci, a vonkoncom nejde o posilnenie či podporu záujmov štátu a jeho obyvateľov. Vektory ich proklamovaného smerovania sa rozchádzajú natoľko, že vlákna spojenectva aj pod tlakom verejnej mienky prasknú predčasne alebo budú nútení podstúpiť také korekcie, že ich strany budú nabádané zmeniť názov firmy.
Počas cvičení NATO v susednom Maďarsku z roku 2015 ste v jednom z rozhovorov skonštatovali, že netreba prikladať podobným manévrom prílišnú váhu, pretože ide zväčša o ukážku vojensko-politickej sily alebo test medzištátnych vzťahov. Čo si myslíte o súčasnom presune vojsk NATO do Pobaltia?
Tých presunov je viacero a nesmerujú len do Pobaltia, ale ani vo väzbe na všetky ostatné vojenské aktivity NATO a USA vo svete sa zatiaľ nedajú vyhodnotiť ako vytváranie vojenského zoskupenia smerujúceho k vojne v našom priestore. To len publicisti hľadajúci senzácie, keď hneď za každým pohybujúcim sa tankom vidia prípravu smrtiacej agresie. Možno je to tak aj dobre, lebo predčasné odhalenie zamýšľanej hrozby odrádza plánovačov od jej realizácie. Máte pravdu, pán redaktor, nie je cvičenie ako cvičenie, ale ak máte na mysli časti 4. divízie USA presúvané cez Poľsko, tie mašinky, ak nebudú zobchodované, čoskoro pôjdu aj opačným smerom. Azda si to niektoré médiá tiež všimnú. Presuny do Pobaltia by som preto považoval za akési pozvoľné doznievanie volebnej Clintoniády v severnej časti Európy. Vypúšťa sa z kotla para nahromadená strategicko-operačnými veliteľstvami snažiacimi sa prezentovať vlastnú lojálnosť cestou akčnej podpory politickej volebnej rétoriky zle odhadnutého, ale v dobe plánovania cvičení ešte možného víťaza.
Je podľa vášho názoru skutočne také akútne posielať do pobaltských krajín tisícky vojakov Aliancie, aby chránili spojencov pred prípadnou ruskou agresiou? Moskva vlani neváhala a v reakcii na cvičenia a presuny jednotiek NATO vo východnej Európe zorganizovala masívne manévre, dokonca prvýkrát aj na anektovanom Kryme. Predstavuje podľa vás Rusko hrozbu?
Máte pravdu, zákon akcie a reakcie neplatí len vo fyzike, ale aj v spoločenských a medzištátnych aktivitách, len tam má vzhľadom na kvality ľudského vedomia značnú časovú zotrvačnosť prejavenia sa. Povedal by som, že medzi Ruskom a USA prebieha zúrivá informačná vojna s cieľom získať na svoju stranu čo najviac zo svetovej verejnej mienky. Jedna i druhá strana sa snaží prezentovať činnosť informačného protivníka v čo najnepriaznivejšom svetle. Výhodou USA je ovládanie mainstreamových médií, pomocou ktorých ľubovoľný počin vlády Ruskej federácie predostrú svetu ako agresiu, narúšanie základných ľudských práv, svojvoľný a nekompetentný avanturizmus prameniaci z akejsi patologickej túžby aktuálnych ruských vodcov po obnovení Sovietskym zväzom nenávratne stratených veľmocenských pozícií Ruskej federácie. Výhodou Ruska je väčšia schopnosť predvídať možné konanie nielen protivníka, ale aj jeho potenciálnych partnerov, otvorené zameranie sa na zverejňovanie pravdivých informácií, dobré načasovanie prieniku informácií medzi publicistov, takže sa im veľmi úspešne darí kompromitovať tendenčne podsúvané a komentátormi prekrucované správy. Ich mimoriadnym pomocníkom je internet, ako aj prekvapivá akčná schopnosť napríklad riešiť zdanlivo bezvýchodiskové situácie veľmi pohotovými a efektívnymi zásahmi konvenčných ozbrojených síl, verejne a celosvetovo demonštrovaná od začiatku októbra 2015 aj v Sýrii.
Vlani bývalý generálny tajomník NATO, sir Richard Barrons, varoval, že ak by došlo ku konfliktu, ruské jednotky by mohli byť na území východoeurópskych krajín do 48 hodín. Skutočne by to bolo pre Rusov až také jednoduché? Čo základne NATO, ktoré sú po celej Európe?
Všetko predestinujú informácie. Nič nie je v týchto veciach jednoduché, hádam okrem vyslovenia takýchto varovaní ústami predstaviteľov tých štruktúr, ktoré sa podieľajú svojím vplyvom na dnešnom smerovaní sveta i jeho aktuálnom stave. Možno pán generálny zalovil v pamäti a pripomenul si priebeh vojenského zásahu štátov Varšavskej zmluvy proti Československu 21. augusta 1968. Ja tvrdím, že všetky možnosti sú limitované kvalitou a výkonnosťou síl a prostriedkov, ktoré má daná strana v aktuálnom čase k dispozícii. Dnes sú prostriedky použiteľné na takú akciu dokonalejšie, základné realizačné sily vycvičenejšie, technologické postupy realizácie sú prepracovanejšie, ba aj dostupné priebežné informačné podklady sú aktuálnejšie než vtedy, takže aj samotné rozhodovanie a riadenie je isto efektívnejšie. To sa však týka nielen možností celého priebehu akcie, ale aj reakcie. Takže pán tajomník svojím výrokom vlastne priznal neschopnosť NATO prikryť svojich spojencov a členov, neschopnosť čeliť ruskému politickému tlaku, ruským vojenským a spravodajským silám a ich aktuálnym možnostiam. Tým zároveň posilnil nátlakovú agitačnú vlnu na stupňovanie prítomnosti síl a prostriedkov USA na zmienenom teritóriu. Pri tom všetkom je už dnes, prakticky týždeň pred inauguráciou nového prezidenta USA, odôvodniteľné kalkulovať aj s oslabovaním amerických síl na teritóriu Európy. Aj keď je tu síce na prvý pohľad málo pravdepodobné, ale stále možné rozhodnutie odchádzajúceho prezidenta aktivovať FEMA, ktoré by znamenalo zvrátenie všetkých nádejí vkladaných do osoby nového prezidenta USA. Veru, nielen pre širokú verejnosť bude zaujímavé sledovať odhaľovanie cesty, ktorou sa koncom januára, po inaugurácii prezidenta Donalda J. Trumpa vydá svetová veľmocenská politika. Ak nebude FEMA aktivovaná a inaugurácia úspešne prebehne, potom očakávam významný nárast diplomatických aktivít, zjemnenie tlaku mainstreamových médií, pokles teroristických výčinov, postupné sťahovanie NATO zo scény svetovej politiky, posilnenie autority OSN, ústup od uplatňovania hrozieb vo vzťahoch Číny, Ruska a USA so súbežným nárastom pozitívnej hospodárskej spolupráce.
Na Slovensku aj v Českej republike vznikli proti presunom vojsk NATO protestné hnutia. Ste zástancom alebo odporcom nášho členstva v Severoatlantickej aliancii? Trváte aj dnes na tom, že o členstve v Aliancii mali rozhodovať ľudia v referende, tak ako to požadovali svojho času Eduard Chmelár a Ján Čarnogurský, ktorí na tento účel zbierali podpisy pod petíciu?
Vyvrcholenie aktivity smerovanej do vynútenia si referenda na rozhodnutie o vstupe Slovenskej republiky do NATO prebehlo v roku 2003. V petičnom výbore som bol aj ja a som vďačný JUDr. Čarnogurskému, že mi tú príležitosť dal. V nijakej spoločnosti, kde sa o demokracii a ľudských právach rozpráva toľko ako u nás, nemá mať žiadna vláda právo bez konsenzu vládnucich a opozičných parlamentných politických strán zvaliť na štát a jeho obyvateľstvo záväzky takého časového horizontu, ktoré svojím trvaním presahujú rámec jedného volebného obdobia, teda interval existencie danej vlády. Potom, na základe logiky takéhoto prístupu k fungovaniu demokratického štátu, už z princípu nie je správne, aby o štátnych záväzkoch na obdobie niekoľkých generácií občanov, rozhodoval čo aj kolektívny vládny orgán, nieto ojedinelý úradník. Je bezvýznamné, z akej hierarchickej úrovne ten úradník je, pretože jeho pôsobenie je predurčené výsledkom parlamentných volieb na jedno, možno dve volebné obdobia. Som zástancom postoja, že na rozhodnutie o takýchto dlhodobejších rozhodnutiach a záväzkoch má byť zákonom stanovená povinnosť vykonať referendum.
Aké vidíte výhody a nevýhody členstva v NATO, keď to berieme z pohľadu takých malých krajín, akými sú Slovensko či Česká republika, ktoré neoplývajú početnými vojskami?
Nie je pre mňa vhodné posudzovať, čo je alebo nie je výhodné pre Česko, na to máte doma kompetentných, a ešte viac ochotných nadostač. S ohľadom na budovanie jednotnej svetovej verejnej mienky je členstvo Slovenskej republiky v NATO významnejšie pre lídrov Aliancie než pre samotnú SR. Daň, ktorú sme zaplatili stratou politickej i ekonomickej suverenity, deštrukčne presahuje akékoľvek individuálne výhody. Náš štátny obranný potenciál degradoval na minimum a záruky, ktoré by sa mohli stať nádejou, napríklad čl. 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý býva mediálne mylne významovo interpretovaný, akoby ostatné členské štáty mali stanovenú povinnosť obrany ohrozeného kolegu, ten v očakávanej podobe nefunguje. Vojenská obrana záujmov SR nie je povinnosťou ostatných členských štátov NATO. Ponecháva sa na jednotlivých členských štátoch, akú reakciu budú považovať za nutnú. Takže členstvom v NATO nie sme pod bezpodmienečnou ochranou USA či ostatných jeho členov. Ich základne na našom území však automaticky budú sledované potenciálnym protivníkom a stanú sa cieľom jeho aktívnych protiakcií, ktorých intenzita bude úmerná významnosti prisúdenej danému objektu práve týmto protivníkom.
V roku 2009 ste sa uchádzali o funkciu europoslanca. Ako dnes, s odstupom času, vidíte fungovanie a budúcnosť Európskej únie, keď už aj nemecký vicekancelár pripustil, že rozpad EÚ už nie je nereálny?
Predpokladám, že postupom času sa podobné výroky budú množiť a ich obsah bude naliehavejší. Je to dosť obsiahla téma, a tak vyšlem len pár náznakov. Som na hony vzdialený morálke, kde je človek človeku vlkom, kde sa nedodržiava dané slovo a prijaté záväzky sa obchádzajú všelijakými kľučkami. Nemám výhrady voči formám postupu celosvetovej globalizácie uskutočňovaným bez informačných vojen, násilia, ekonomických, finančných a iných nátlakov. Som ochotný pripustiť postupy, ktoré so samozrejmosťou rešpektujú obojstranný prospech zainteresovaných, ktoré podporujú zachovanie a rozvoj národných a kultúrnych záujmov. To sa má prejaviť na osobných slobodách a právach človeka, cieľavedomom, ale časovo vyhranenom vyrovnávaní životnej úrovne a možností sebarealizácie zúčastnených ľudí. Kde žiadna štátna štruktúra nesmie byť vystavená tlaku zákulisných finančných skupín. Nijaká súkromná organizácia vo svete by nemala mať väčšiu ekonomickú, finančnú či mediálnu alebo informačnú moc než jej materský štát, ani by nemala mať potenciál na jeho ohrozenie či silu diktovať jeho vláde. Ak takéto možnosti nateraz reálne nie sme schopní zaručiť, potom sa do globalizačných smerovaní púšťať nemožno. Technický pokrok a štátna moc majú byť využívané na prospech človeka, a nie proti nemu. Vývoj štátnej moci a všetkých jej zložiek má smerovať preč od možností zneužitia poznania voči občanovi. Možnosti realizovateľného ľudského poznania musia byť v kontrolovateľnej rovnováhe s jeho aktuálnymi právami na ochranu bytia, poskytovania individuálnych príležitostí a rešpektovanie súkromia.
Možno tieto útržkovité postoje pôsobia príliš romanticky, pre mnohých aj naivne, ale pri dôslednejšej analýze následkov opaku zistíte, že bez dôsledného riešenia naznačených problémov sa buď rozsypeme, alebo dostaneme pod diktatúru.
Čo hovoríte na reakciu Európskej únie a jednotlivých krajín na migračnú krízu?
Tvrdím už od čias likvidácie Kaddáfího, že migračná kríza bola organizovaná, umelo vyvolaná a riadená. Reakcia mocenských štruktúr Európskej únie bola oneskorená, rozpačitá, politicky krátkozraká a smerovala proti záujmom obyvateľstva jednotlivých národných štátov. Dokonca aj realizované pokusy o zvládnutie prepukajúcej krízy boli kvôli tlaku masmédií (ozaj, kto všetko ich vlastní?), zlej distribúcii, spôsobenej deštrukčným zásahom politikov a zákulisných architektov celej akcie. Prijímané opatrenia boli diletantské, s jednoznačnými príznakmi absencie perspektívnych občianskych, spravovacích i politických cieľov. Všetky argumenty dnes podporujúce aktuálnu imigrantskú politiku sú zmätočné, smerované propagandisticky a pri politickej aj občianskej akceptácii neprinášajú úžitok, ale škodu miestnym obyvateľom, územným správam i samotným cieľovým štátom. Napriek úžas a hrôzu vyvolávajúcej moci masmédií, napriek ich do absurdity vystupňovanému tlaku na verejnú mienku i politikov, nepodarilo sa národy jednotlivých štátov oklamať a nastáva, hoci aj pomalý, nástup k náprave vzniknutých škôd. Žiaden pokus autorít EÚ o diktát národným štátom v tejto situácii nie je cestou k náprave vyvolaných problémov. Je to len snaha rozptýliť negatívne energie v planej nádeji, že sa nejakým zázračným spôsobom zbavia identifikácie osobnej zodpovednosti za vzniknutý stav.
"Múdri nech nás učia.
Svätí nech sa za nás modlia.
Prezieraví nech nás vedú. "
Kontakt
e-mail: emil@vestenicky.skNa preberanie článkov a fotografii z ktorejkoľvek sekcie tejto webovej stránky je potrebný písomný súhlas.