Názor na zameranie Zväzu vojakov SR

Vážení priatelia, rešpektovaní oponenti i protivníci, úprimní aj-vlastenci, aj-patrioti, kverulanti aj majstri klebetníci. Zúčastnil som sa ako delegát, za Trenčiansky klub, na 9.sneme Zväzu vojakov Slovenskej republiky, dňa 20.6.2017. Prerokúvalo sa okrem iného aj Programové zameranie ZV SR a v ňom jeho charakter a základná úloha s návrhom na schválenie tak, ako je uvedené na nižšie včlenenom obrázku.

Pre niekoho môžu slová Programového zamerania ZV SR vyzerať nevinne. Ja som vystúpil proti takejto formulácii kľúčového dokumentu a zdôvodním prečo. Kto ma pozná z práce či diskusie vie, že nie som žiadny nacionalistický megaloman, ani Huráslovák ako sa to v ostatnom čase s veľkou naliehavosťou snažia mnohí prezentovať. Iste, oni majú svoj cieľ, kým ja vyslovujem len svoje podivenie nad stavom, do ktorého sa časť našich bývalých aktívnych vojakov a predstaviteľov ich združujúcich klubov, po 24 rokoch existencie Slovenskej republiky dopracovala a tiež sa pozastavujem nad vnucovanou predstavou o obsahu pojmu nacionalista. Ak sa Čech, Maďar či Nemec hlási k svojmu národu a dokonca si tendenčne prikrášľuje svoju históriu na úkor susedov, má sa to vraj v našom prostredí prijímať ako samozrejmosť a bez podivenia. Koľká veľkorysosť! Ak však Slovák nie je maďarón alebo čechoslovakista, automaticky ho tie isté kruhy, ako na bežiacom páse a opäť so samozrejmosťou, označujú za neznášanlivého extrémistu, separatistu, nacionalistu v pejoratívnom zmysle slova a po najnovšom aj za fašistu. Už sa vytvárajú všelijaké čechoslovakistické šu-šu kluby majúce svoje vlastné autority i svojich hovorcov a ZV SR je na najlepšej ceste stať sa dokonca ich priekopníckou organizáciou. Keď občan len vysloví podivenie, že sa na území republiky porušuje jazykový zákon, hneď je označovaný za neznášanlivého, provokujúceho či nepriateľského. Koľká arogancia! Takýto postoj sa nenápadným a vytrvalým podsúvaním mení na štandard. Komu sa taký postup v našom vlastnom štáte javí ako normálny? Kto v tom nevidí tvorbu podmienok na rozklad štátu? Žiaľ, aj keď nadostač zodpovedných ľudí vie, že pravda je naozaj taká, oficiálna moc vlažne mlčí, čím demonštruje pasivitu, slabosť a strach. Čo potom má robiť radový občan? Veď on svoj podiel na moci odovzdal voleným zástupcom a tí nekonajú jeho vôľu, ale sa podrobujú nátlaku tých, ktorí veľmi dobre poznajú silu i charakter verejnej mienky, aj ľudského strachu a veselo nimi manipulujú. Nejeden člen ZV SR sa síce navonok hrdí svojim „vlastným“ názorom, ale popri tom sa hryzie do jazyka od úzkosti vysloviť ho. Poškuľuje z boku po oficiálnej moci a berie si z nej a jej kolísavosti príklad. Preto podlieha predstave hrozieb, ktorým by musel čeliť po strčení do názorovej škatule „nacionalista“, ktorými by ho masovo zahrnuli, keby slobodne svoj názor vyslovil.

Viem, že sa propagandou už dnes formujú podmienky na veľkolepé oslavy 100-ho výročia vzniku Československej republiky, ale snahu čechizovať všetky dostupné kúty slovenskej spoločnosti až s takým prienikom aký predstavuje programové zameranie ZV SR, považujem za deštrukčnú agresivitu zameranú nielen proti existencii slovenského národa a slovenského štátu, ale aj proti pokojnému spolužitiu oboch národov.

Organizácia ZV SR, ako má aj v názve uvedené, sa týka vojakov Slovenskej republiky. SR a nie inej. Jej členovia boli, a mnohí ešte sú, silovým nástrojom Slovenskej republiky. Nie inej. Prečo sa majú opierať o myšlienkový odkaz zaniknutých štruktúr, ktorých hodnotová orientácia neodpovedá dnešnému stavu našej štátnosti, ani jej budúcemu zameraniu. Ibaže by ktosi skryto usiloval obnoviť pražský centralizmus. Možno sa za tou formuláciou ukrývajú postavičky neschopné samostatne myslieť, večne sa obzerajúce po nejakej norme, o ktorú by sa opreli ako slepec o paličku a touto cestou sa snažia vlíškať do priazne zabudnutých ponúkačov im potrebnej opory. Ktovie? Hádam sa raz dozvieme viac.

Pre mňa je veru veľkým prekvapením, že talentovaní autori tohto textu a obrancovia slovenskej vlasti, za celú dobu prípravy dokumentov snemu, neboli schopní nájsť inšpiráciu v žiadnych iných, než československých zdrojoch. Ak samozrejme nejde o samoúčel. Títo ľudia, bývalí vojaci Armády Slovenskej republiky a po novom aj aktuálni vojaci Ozbrojených síl SR, zložili vojenskú prísahu, ktorá je jedným zo základných symbolov vojaka. Ňou sa zaviazali až za hranice svojho života vernosťou Slovenskej republike, brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. A tu máš! Pozri vojak, čo ti vpašovali do programového zamerania ZV SR.

Vychádzajúc z vojenskej prísahy, musím sa spýtať: Čo je pre bývalého alebo aktuálneho vojaka Slovenskej republiky profesijne i bytostne dôležitejšie než existencia SR, vlastenectvo orientované na SR a z toho plynúci principiálny vzťah k obrane SR? Nevidím najmenší dôvod prečo sa má opierať o myšlienkový odkaz tých, ktorí 12.2.1939 v Nouzove pri Unhošti naplánovali likvidáciu emancipačného úsilia Slovenska a nazvali ho „protištátnou činnosťou slovenských separatistov“. Tých, ktorí podľa nouzovského plánu 9.3.1939, pozatýkali slovenských politikov v Čechách a na Slovensku vykonali tzv. Homolov puč. Samozrejme to platí pre každého úprimného človeka. Pravda, ak niekto podprahovo sleduje úplne iné ciele, situácia sa mení. Zdôrazňujem to preto, lebo posledná veta na včlenenom obrázku, „ZV SR vyvíja svoju činnosť AJ pri výchove k vlastenectvu, propagovaní OS SR, zachovávaní, podporovaní a prezentácii vojenskej histórie...“, v spojení s proklamovaným opieraním sa o zmienené myšlienkové odkazy, úprimnosť spochybňuje. Tvrdím, že čechizácia predstavuje protislovenský a pročeský model budovania Československa. Dlhodobá a úporná snaha posudzovania všetkého okolo seba podľa tých kryptošovinistických hodnôt, dávno spochybnila úprimnosť snaženia jeho stúpencov o kultúrny i ekonomický prínos spoločného štátu aj pre Slovensko a Slovákov. Ukazuje však starostlivo schovávanú druhú stranu čechoslovakistickej mince. Ukazuje úsilie dosiahnuť maximálne sebecké ciele, získať dominanciu a potlačiť slovenskú identitu. Cieľové heslo tu kopíruje myšlienku: My si zoberieme čo sa nám hodí a vy dostanete to, čo vám pridelíme. Ak sa mýlim, rád si vypočujem omyl dokazujúcu argumentáciu.

Genmjr. v. v. Ing. Emil Vestenický

© 2011 - 2019 - Ing. Emil Vestenický
Na preberanie článkov a fotografii z ktorejkoľvek sekcie tejto webovej stránky je potrebný písomný súhlas.